Vodný krb, kedy áno, kedy nie?

Teplovodný krb je dobrým riešením vtedy, keď ide o primárny okruh vykurovania a chceme týmto systémom vykurovať aj iné miestnosti, okrem tej, kde je krb realizovaný. V tomto prípade odporúčame realizovať aj akumulačnú nádrž, aby sme mohli interiér vykurovať  aj v období, keď v krbe momentálne nekúrime.

Inou a možno vhodnejšou a menej nákladnou možnosťou, je využitie teplovzdušných rozvodov do miestností, bez využitia  vodného systému. Táto možnosť je opísaná v ďalšej kapitole. Vodný systém, môžeme pripojiť aj na existujúci systém vykurovania. Využitie vodného krbu môže byť dvojaké. Ako doplnok vykurovania, avšak aj ako primárny zdroj vykurovania. Pred samotným rozhodnutím realizovať vodný krb, je dôležité zodpovedať si niektoré otázky.

Ako často budeme používať krb počas vykurovacej sezóny? Ak ho nebudeme používať celú sezónu, tak sa nám náklady realizácie nikdy nevrátia. V tom prípade je dobré  začať uvažovať o akumulačnom, alebo teplovzdušnom krbe.

Ďalšou otázkou je účinnosť. Vodný krb má jasne danú účinnosť, ktorá ukazuje, koľko vyprodukovaného tepla zostáva v systéme a koľko odchádza preč, cez komín. Z tohto vyprodukovaného tepla , zostáva určité množstvo vo vode  a ďalšie množstvo je tepelná strata. Čím je väčšia plocha skla krbovej vložky, tým väčšia je strata, ktorá cez sklo odchádza priamo do priestoru. Pri vodnom krbe  s napr. rohovým, alebo trojstranným presklením sa podiel tepla, ktoré ide do vody a do vzduchu môže pohybovať aj v hodnotách 50%-50% , v horšom prípade to môže byť až 30%-70%. To znamená, že v interiéri okolo krbu bude príjemné teplo, avšak do vody sa dostane iba málo energie. Ak je vodný krb s jedným  čelným sklom, tak sa naopak väčšie percento energie dostáva do vody. To znamená, že sa cca 80 % dostáva do vody a zbytok ide do vzduchu. Týmto spôsobom môžeme zabezpečiť, že sa teplo dostane rovnomerne do všetkých vykurovaných miestností interiéru domu. Krby s čelným sklom, bohužiaľ  umožňujú obmedzený estetický zážitok pri horení ohňa. Musíme ešte zobrať na vedomie, že plameň ktorý vzniká pri horení vodného krbu, nie je tak intenzívny, ako pri akumulačnom, alebo teplovzdušnom prevedení. Keď dosiahne vodný krb prevádzkovú teplotu, tak po automatickom uzatvorení prívodu vzduchu, jeho plamene horia s intenzitou horenia sviečky. Predstavme si, že by aj ďalej krb horel s rovnako intenzívnym plameňom. Skôr, alebo neskôr by určite došlo k prehriatiu celého systému. Preto treba zabezpečiť systém, ktorý po dosiahnutí prevádzkovej teploty, automaticky stiahne intenzitu horenia. Vodný krb nefunguje dobre ak jeho prevádzková teplota nedosiahne minimálnu hodnotu 50° Celsia. Pod touto hodnotou sa tzv. ,,potí,, a nad 70° Celsia sa už vytvára vodný kameň. Preto je ideálna prevádzková teplota niečo medzi 50-70° Celsia.

Ak vyberieme krb s vysokou účinnosťou, môže sa stať, že krb ešte nedosiahne prevádzkovú teplotu, ale v miestnosti je už príliš teplo. Teplotu medzi 50-70°Celsia, dosahujú moderné krby za 10-15 minút prevádzky. Preto je dôležité, aby Váš system naprojektoval odborník. Potom je potrebné buď manuálne, alebo elektronicky ubrať z výkonu a už si iba sadnúť a vychutnávať teplo i atmosféru domova. Pri lacnej krbovej vložke je možné, že sa vzduch dostáva do ohniska aj rôznymi netesnosťami, medzerami spôsobenými zhoršenou technologickou kvalitou výroby a tým pádom sa nedá kvalitne a dobre regulovať proces horenia. Takéto výrobky nepatria k najbezpečnejším. Ďalším bezpečnostným prvkom je chladiaci systém, ktorý tesne pred prehriatím vložky spustí proces  ochladzovania systému, čím sa zabráni trvalému poškodeniu vodného krbu.

V každom prípade je dôležité zvážiť, pre akú krbovú vložku sa rozhodnete. Náklady na vyhotovenie vodného systému sú vyššie/cca o 2000euro/,návratnosť vynaloženej investície treb zvážiť. Navyše trošku zložitejšia konštrukcia vyžaduje väčšiu pozornosť pri obsluhe a prevádzke, ako pri akumulačných, alebo teplovzdušných krboch. 

Text a foto: Deltako