Článok sa zameriava na problém vznikajúceho tepelného mosta pri atikách, rímsach, predsadených parapet a krátkych konzol a jeho riešení pomocou produktov Schöck Isokorb®.
Prezentácia sa zameriava na problém vznikajúceho tepelného mosta pri atikách, rímsach, predsadených parapet a krátkych konzol a jeho riešenie pomocou produktov Schöck Isokorb®. Súčasťou produktového radu je prvok Schöck Isokorb® XT/T typ A, čo je prvok určený práve pre efektívne riešenie týchto detailov. Namiesto pracného obaľovania je možné urobiť oddelenie týchto konštrukcií priamo v spoji predmetnej konštrukcie so stropnou doskou. Výhodou tohto riešenia je prvok certifikovaný pre použitie aj pri pasívnych domov, možnosť vytvárať prvky z pohľadového betónu, väčšia pôdorysná plocha terás a v neposlednom rade tiež zjednodušenie samotného detailu napojenia atiky.
Patrí k štandardu, že sa predsadené betónové konštrukcie napojujú s prerušením tepelných mostov a je až udivujúce, keď sa v projekte uvažuje so zateplením. Toto už nie je samozrejmosťou u atík a bežne sa v realizovaných projektoch vidí detail s „obalenou“ atikou. Železobetónová atika pritom nie je nadmerne pracný prvok realizácie a s prerušeným tepelným mostom zaručuje zamedzeniu tepelných strát týchto tepelných väzieb.
V rámci poslednej zmeny názvu prvkov Isokorb a nastavenia názvoslovia sa prvky Isokorb rozdeľujú do štyroch základných modelových radov: XT s hrúbkou izolantu 120 mm, T s hrúbkou izolantu 80 mm, CXT s hrúbkou izolantu 120 mm a nekovovými ťahovými tyčami a RT určené pre rekonštrukcie, pričom sa obdobný atikový prvok vyrába v modelových radoch XT a T.
V rámci svojej únosnosti a tvaru je možné prvky Isokorb® použiť pre akékoľvek betónové prvky vystupujúce nad strešnú rovinu, ako sú napr. stĺpiky technológií alebo steny technických kabín. Ďalej sú prvky Isokorb® XT/T typ A určené k ukotveniu predsadených atík a parapetov, ríms a krátkych konzol.
Výška prvku, ktorá reprezentuje hrúbku atiky, sa vyrába 160-300 mm a dĺžka prvku je 250 mm. Do tohto izolačného telesa sú vložené prúty ohnuté ako slučka na jednej strane s voľnými koncami na strane druhej. Orientácia prvkov pri inštalácii do konštrukcie záleží na tvare detailu a nie je striktne určená poloha. Napr. do rímsy sa vkladá slučka, ale pri krátkych konzolách kotvených do vencov sa vkladá prvok voľnými prútmi smerom k exteriéru.
Zo statického hľadiska je možné prvky osádzať lokálne, teda s rozostupmi a medzery medzi nimi sa vypĺňajú izolantom. Nie je výnimkou osadenie v osovej vzdialenosti 2 m. Prvky prenášajú obojstranný moment ±My, obojstranný šmyk ±Vx a normálovou tlakovou silou -Nz. Pri kombinácii vnútorných síl kedy nie je potrebné využitie jednej zo zložiek sa dá interakciou síl posilniť ostatné dve zložky deklarovaných únosností.
Zo stavebno-fyzikálneho hľadiska je popísaný Isokorb hodnotou ekvivalentnej tepelnej vodivosti λeq a z toho odvodený ekvivalentný tepelný odpor Req, ktorý berie do úvahy tiež hrúbku izolácie. Požiadavky na straty energie tepelným mostom lineárny činiteľ prestupu tepla ψ či bodový činiteľ prestupu tepla χ sú vždy určené pre konkrétny tepelný most – konkrétnu konštrukciu, do ktorej je vložený konkrétny Isokorb®. Preto sú tieto hodnoty vždy závislé na konštrukcii, zatiaľ čo λeq a Req popisujú iba tepelne izolačný účinok.
Na klasické atiky v zásade neexistujú žiadne požiarne požiadavky, aj napriek tomu je štandardom výroba väčšiny typov prvkov Isokorb® v najvyššej triede požiarnej ochrany REI120. Tepelno-izolačné teleso je z Neoporu®, ktorým prechádzajú nosné prvky a ktoré je doplnené po obvodu požiarne odolnou doštičkou na báze cementu. Takto osadené prvky medzi železobetónové dosky zabezpečuje deklarovanú požiarnuz odolnosť. V prípade nároku na požiarne odolnú konštrukciu sa musí aj vkladaná izolácia medzi Isokorbami použiť s zodpovedajúcou požiarnou odolnosťou. Pre tieto účely môže slúžiť doplnkový prvok Schöck Isokorb® XT/T typ Z vo vyhotovení EI120.
Atika je intenzívne ochladzované miesto, ktoré je možné prirovnať k ruke v rukavici. Je síce zabalená, ale ochladzovaná veľkou plochou zo všetkých strán. Obalenie atiky (obr. vľavo) vykazuje vysoké straty tepelnej energie samotnou atikou, čo spôsobuje nízke vnútorné povrchové teploty. Zatiaľ čo pri spojení s tepelným prerušením (obr. vpravo) takmer neprechádza tepelná energia nosným tepelne izolačným prvkom. Ukazujú to nízke teploty nad prvkom tepelnej separácie, tu farebne tmavo modré.
Prerušenie tepelného mostu teda výrazne znižuje energetické straty. Zníženie je tak výrazné, že toto riešenie je certifikované ako vhodné pre pasívne domy a spĺňa tak najvyššie energetické štandardy.
Praktickou výhodou pri pochôdznych terasách je jednoduchšia montáž zábradlia priamo na atiku, a to nielen z hľadiska samotného kotvenia, ale aj vodotesnosti, keď sa odstráni riziko preniknutia vlhkosti do tepelne-izolačného súvrstvia zateplenej atiky.
Vykonávať technicky vychytaný detail sa vyplatí. To máte: zníženie energetických strát, zvýšenie povrchových teplôt interiéru, zníženie nákladov na energie, zväčšenie plochy pochôdznych terás, zníženie výmeru zatepľovaných plôch a to súčasne so zjednodušením samotného detailu.
Text a foto: Schöck-Wittek s.r.o.
