Aká časť Slovákov plánuje v najbližších dvoch rokoch realizovať nejaký typ obnovy na svojom rodinnom dome? Aké sú najčastejšie motivácie pre obnovu? Ktoré časti domu plánujú renovovať a koľko na to plánujú zo svojich peňaženiek vynaložiť? Odpovede na tieto, aj ďalšie otázky, získala platforma Budovy pre budúcnosť v rámci veľkého prieskumu medzi vlastníkmi rodinných domov.
Na Slovensku je postavených viac ako jeden milión rodinných domov a viac ako polovica ľudí na Slovensku žije práve v nich. Tvoria teda dôležitú súčasť našej spoločnosti a výrazne prispievajú ku kvalite života našich občanov. Prevažná časť z nich bola postavená pred 40-timi rokmi a obnovou (aspoň čiastočnou) prešla zatiaľ menej ako polovica. Fond rodinných domov postavených pred rokom 1992 sa zhotovoval hlavne svojpomocne, neodborne, s množstvom chýb v návrhu a pri zhotovovaní. Potenciál na zvýšenie kvality bývania veľkej časti našich občanov prostredníctvom kvalitnej obnovy rodinných domov je teda naozaj obrovský. V súčasnosti je pri obnovách rodinných domov veľkým nedostatkom samotná kvalita obnovy. Realizuje sa väčšinou bez odborného prístupu, dostatočne sa nerieši tepelná ochrana, šetrí sa na materiáloch a používajú sa často nevhodné stavebné výrobky. Rozhodujúce detaily sa často neriešia v projekte, ani na stavbe, čím dochádza k vzniku tepelných mostov, únikom tepla a následne vznikajú hygienické nedostatky. Cestu k zvyšovaniu kvality obnovy rodinných domov môžeme hľadať aj pomocou toho, ako vnímajú proces obnovy samotní vlastníci rodinných domov. Na veľa otázok ohľadom ich prístupu k obnove odpovedá prieskum, ktorý si nechala vypracovať platforma Budovy pre budúcnosť a zistenia popisujú nasledujúce časti. Prieskum robila agentúra Focus medzi 504 respondentmi na začiatku roka 2020 medzi obyvateľmi Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského kraja, ktorí žijú v rodinných domoch starších ako 10 rokov.
Štyria z desiatich vlastníkov rodinného domu staršieho ako 10 rokov plánujú v najbližších dvoch rokoch na svojom dome nejaký typ obnovy. Najčastejšie je medzi stavebníkmi plánovaná obnova fasády, kde sa dá predpokladať, že ide predovšetkým o zatepľovanie. 35 percent ľudí plánuje opravovať podlahy či suterén. Výmenu vykurovacieho systému, kde hovoríme o novom efektívnejšom kotle, poprípade využití tepelného čerpadla alebo solárnych panelov, by v najbližších dvoch rokoch chcela realizovať asi tretina. Rovnako veľká časť plánuje zatepliť, vymeniť alebo opraviť svoju strechu.
Obnova domu je naplánovaná v dvoch tretinách prípadov naraz – intenzívne počas niekoľkých týždňov, teda v rámci jednej väčšej opravy. Hlavným dôvodom je pre stavebníkov, že chcú mať obnovu vybavenú naraz a efektívne. Naopak, približne tretina opýtaných plánuje obnovu svojho domu po častiach počas dlhšieho obdobia, v trvaní niekoľkých mesiacov až rokov. Väčšina z nich sa pre túto možnosť rozhodla z toho dôvodu, že by im väčšia renovácia príliš obmedzila ich bývanie. 36 percent z nich však obnovu po častiach muselo zvoliť z dôvodu, že na rozsiahlejšiu obnovu jednoducho nemajú dostatok financií.
Zvýšenie komfortu bývania a kvalitnejšie vnútorné prostredie považujú vlastníci rodinných domov za najdôležitejší faktor pri uvažovaní o jeho obnove. Dôležitým argumentom je taktiež zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti a úspora výdavkov na energie. Čoraz častejším dôvodom, prečo ľudia začnú uvažovať o obnove, sa stáva aj adaptácia domu na letné horúčavy. Z prieskumu vyplýva, že si vlastníci rodinných domov v súčasnosti viac uvedomujú problém s letným prehrievaním, než tomu bolo v minulých rokoch.
Dôležitejšou informáciu však je to, čo vlastníkov nakoniec presvedčilo, aby sa do obnovy naozaj pustili. Aj v tomto prípade najviac respondentov (až štvrtina) uviedla, že zlé vnútorné prostredie v dome bol faktor, ktorý rozhodol o tom, že sa v najbližších rokoch chcú pustiť do obnovy. Pätina tvrdí, že ich presvedčila výhodná ponuka alebo akcia na stavebný materiál či službu. Rovnako veľká časť sa rozhodla pre obnovu kvôli zlému technickému stavu domu, ktorý je nutné čím skôr riešiť.
Značná časť obyvateľov rodinných domov trpí vysokou vlhkosťou v dome, zatekajúcou strechou či nedostatkom denného svetla. Zdravotné hľadisko ako dôvod pre kvalitnejšiu obnovu, sa javí ako argument, ktorý má tendenciu byť podceňovaný zo strany architektov, projektantov a dodávateľov, no je zrejmé, že by sa mal častejšie využívať pri ich komunikácii s klientmi. Pre veľkú časť týchto sprostredkovateľov môže byť náročné vysvetliť klientom výhody kvalitnejšej či energeticky ambicióznejšej obnovy, ktorá je spojená so zvýšením kvality vnútorného prostredia. Z prieskumu ale vyplýva, že ľuďom na tomto faktore naozaj záleží, a dokážu ich dobre vysvetlené argumenty presvedčiť.
Až 26 percent respondentov uviedlo, že plánovanú obnovu majú záujem financovať s využitím štátnej dotácie. Podľa prieskumu však v minulosti využili na rekonštrukciu domu jednu z dotácií od štátu len tri percentá stavebníkov. Ide prevažne o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, dotácia na obnoviteľný zdroj energie z programu „zelená domácnostiam“ alebo dotácia na zatepľovanie z programu Ministerstva dopravy a výstavby SR. Hlavnými dôvodmi nezáujmu o využitie dotácie bola zložitosť vybavovania dotácie a fakt, že o takejto možnosti stavebníci nevedeli. Tieto odpovede označilo zhodne 23 percent opýtaných. Takmer pätina opýtaných uvádza, že štátnu dotáciu na obnovu nevyužili, pretože mali obavu z toho, že dotáciu nakoniec nedostanú. Ich rozhodnutie o nevyužití štátnych dotačných programov pri renovácii, by najčastejšie zmenili istota automatického získania dotácie pri splnení podmienok a nižšia administratívna náročnosť programov. Obe podmienky vybrala až polovica respondentov.
Renovácia domu je však vo väčšine plánovaná z vlastných úspor. Uvádzajú to viac ako tri štvrtiny respondentov (78 percent). Štvrtina respondentov plánuje financovať obnovu v kombinácii s úverom zo stavebného sporenia (25 percent). Bežný úver z banky chce využiť 15 percent z nich, a s výpožičkou od svojej rodiny či priateľov počíta desatina respondentov. Ak sa pozrieme na to, koľko finančných prostriedkov plánujú stavebníci na obnovu vynaložiť, tak viac ako polovica (57 percent) uvádza sumu do 10 tisíc eur.
Ako je spomínané v úvode, veľkým nedostatkom pri obnovách rodinných domov je neodbornosť. Približne tretina opýtaných však plánuje realizovať danú obnovu rodinného domu stavebnou firmou. Podobne veľký podiel respondentov (27 percent) plánuje renovačné práce vykonať svojpomocne a čiastočne za pomoci stavebnej firmy. Za pomoci rodiny, priateľov a známych plánuje renováciu realizovať 18 percent opýtaných a ďalších 16 percent respondentov chce využiť na obnovu prevažne pracovníkov stavebnej firmy. Výlučne svojpomocne má renováciu naplánovaných len 7 percent opýtaných.
Pri získavaní informácií o tom ako postupovať pri rekonštrukcii domu jednoznačne dominujú osobná výmena informácií pred neosobným a pasívnym príjmom informácií. Približne polovica opýtaných uvádza, že si v súvislosti s renováciou svojho domu plánujú nájsť stavbára (stavebnú firmu) a poradiť sa s ním (47 percent). Na známych, ktorí sami rekonštruovali, sa plánuje obrátiť až 40 percent opýtaných. Podobne 40 percent opýtaných sa podrobnosti plánuje dozvedieť od známych či členov rodiny, ktorí v stavebníctve pracujú. Vo výrazne menšej miere sú v súvislosti s plánovanou renováciou domu uvádzané radenie sa s energetickým špecialistom alebo projektantom, odborné články na špecializovaných portáloch či rôzne diskusné fóra, rady a videá na internete.
Text: Ing. Richard Paksi / Budovy pre budúcnosť
Foto: Pixabay
