Čoraz viac ľudí v dnešnej dobe túži po pokojnom mieste, kde si po návrate z práce môžu v tichu a kľude oddýchnuť a načerpať sily. Opak je však pravdou a s rozvojom dopravnej infraštruktúry, priemyslu, zahusťujúcou sa zástavbou umiestňovanou do zón s nadmerným pôsobením hluku veľa ľudí trpí a môžu sa u nich rozvinúť rozličné zdravotné a psychické problémy. Hluk má spolu so znečistením ovzdušia a pasívnym fajčením najvýznamnejší vplyv na zdravie populácie.
Na začiatok si dovolím niekoľko základných pojmov pre uvedenie do problematiky hodnotenia hluku v životnom prostredí. Podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, je hluk definovaný ako každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Pod pojmom zvuk rozumieme akustické vlnenie, ktoré u človeka vyvolá vnem. Dostatočná ochrana zdravia pred hlukom je zabezpečená v prípade, že posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty hluku. Pričom:
určujúca veličina je fyzikálna veličina, ktorá charakterizuje hluk, infrazvuk alebo vibrácie a používa sa na hodnotenie nepriaznivých účinkov hluku, infrazvuku alebo vibrácií z hľadiska ochrany verejného zdravia (vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z.);
posudzovaná hodnota je hodnota, ktorá sa porovnáva s prípustnou hodnotou. Je to nameraná hodnota alebo z nameranej hodnoty odvodená hodnota určujúcej veličiny zväčšená o hodnotu neistoty merania a v prípade potreby upravená korekciami a stanovená vzhľadom na referenčný časový interval. V prípade predikcie hluku je to predpokladaná hodnota určujúcej veličiny vrátane príslušnej neistoty (vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z.);
prípustné hodnoty určujúcich veličín sú dohodnuté úrovne určujúcich veličín, ktorých neprekračovanie sa považuje za dostatočné zabezpečenie ochrany verejného zdravia podľa súčasného stavu poznania a ekonomickej úrovne spoločnosti (vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z.).
Hluk hodnotíme v troch referenčných časových intervaloch, ktoré odrážajú denný cyklus človeka:
deň od 06:00 h do 18:00 h (12 h)
večer od 18:00 h do 22:00 h (4 h)
noc od 22:00 h do 06:00 h (8 h).
Pre každý z týchto intervalov platia iné prípustné hodnoty v závislosti od typu zdroja hluku a typu chráneného územia. Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z. určuje, že hluk vo vonkajšom prostredí sa hodnotí od nasledujúcich vonkajších zdrojov hluku:
hluk z pozemnej a vodnej dopravy, kde je okrem pozemnej dopravy zaradená aj električková doprava
hluk zo železničných dráh
hluk z leteckej dopravy
hluk z iných zdrojov
a dvoch typov zdrojov hluku vo vnútornom prostredí budov:
hluk z vnútorných zdrojov
hluk z vonkajšieho prostredia.
Pokiaľ ide o typ chráneného územia, resp. priestoru, tu rozlišujeme či ide o vonkajšie, alebo vnútorné prostredie. Podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. je vonkajšie prostredie definované ako vonkajší chránený priestor, mimo budov, v ktorom sa zdržiavajú ľudia z oddychových, rekreačných, liečebných alebo iných ako pracovných dôvodov. Je to priestor pred obvodovými stenami bytových budov, škôl, zariadení zdravotnej starostlivosti a iných budov vyžadujúcich tiché prostredie.
Podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. vnútorné prostredie definujeme ako chránený vnútorný priestor budov, v ktorom sa zdržiavajú ľudia trvale alebo opakovane dlhodobo, najmä obytné miestnosti v budovách na bývanie, v domovoch dôchodcov, ubytovniach, izby pacientov v zariadeniach zdravotnej starostlivosti, miestnosti s aktivitami vyžadujúcimi tiché prostredie alebo dorozumievanie rečou (napríklad učebne, študovne, čakárne).
V nasledujúcich tabuľkách z vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. sú uvedené prípustné hodnoty hluku pre vonkajšie a vnútorné prostredie.
Tabuľka č. 1
Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí
Tabuľka č. 2
Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vnútornom prostredí budov
Ďalej v príspevku bude mojou snahou vám čo najviac pomôcť a poradiť, na čo sa zamerať pri kúpe, návrhu alebo stavbe nehnuteľnosti z pohľadu hluku a ako čo možno najviac eliminovať nepriaznivé účinky hluku. Nebudem sa zameriavať na konkrétne čísla a požiadavky noriem, ale na všeobecné rady a princípy, ktoré môžete aplikovať na konkrétny prípad či už pri kúpe, stavbe, alebo rekonštrukcii.
Prvým a dobre známym pravidlom v realitných kruhoch pri výbere nehnuteľnosti je lokalita, lokalita a ešte raz lokalita. Toto pravidlo platí aj keď sa na nehnuteľnosť pozeráme z pohľadu hlukovej záťaže či už existujúcej, alebo budúcej, ktorá potencionálne môže ovplyvniť kvalitu vášho života. Výberom vhodnej lokality dokážete podstatne ovplyvniť akustickú pohodu vášho budúceho domova. Lokalita je jediný znak nehnuteľnosti, ktorý v súčasnosti, ale ani v budúcnosti nemôžete zmeniť. Je možné navrhnúť alebo upraviť stavbu z pohľadu ochrany pred hlukom, ale oveľa lepším rozhodnutím je vyhnúť sa kúpe nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v území s nadmernou hlukovou záťažou. Takéto rozhodnutie môže mať v budúcnosti pozitívny vplyv na váš zdravotný stav a môže vám ušetriť nemalé finančné prostriedky.
Ako zistiť, či sa nehnuteľnosť nachádza v zasiahnutom území? Laická rada znie: Navštívte danú lokalitu niekoľkokrát v rôznych časoch počas dňa a počas rôznych dní v týždni. Zistíte ako veľmi sa môže líšiť hluková situácia v priebehu dňa. Napr. v piatok počas dopravnej špičky bude iná situácia ako v nedeľu ráno. Sami si dokážete zhodnotiť či je situácia pre vás vyhovujúca, alebo nie. Ak si predsa len nie ste istí, odporúčam sa obrátiť na odborníka, ktorý kvalifikovane na základe vykonaných meraní dokáže zhodnotiť akustickú situáciu. Meranie vám v budúcnosti môže poslúžiť ako cenný podklad pri návrhu nepriezvučnosti obvodového plášťa budovy.
Ak sa rozhodnete pre meranie, požadujte ho vykonať vždy len odborne spôsobilou osobou a výstupom by vám mal byť akreditovaný protokol z merania hluku. Výstup z akreditovaného merania hluku pozri na obr. 2. Na grafickom znázornení priebehu hluku je jednoznačne vidieť ako sa menia namerané hodnoty hluku od pozemnej dopravy počas 24 hodín.
Okrem existujúcej hlukovej záťaže je potrebné si zistiť aj budúci vývoj v danej lokalite. V prípade budúcej hlukovej záťaže územia si dokážete pomôcť napr. územným plánom, kde je možné vyhľadať, či je v danej lokalite v budúcnosti plánovaná napr. nová pozemná komunikácia, železničná trať, alebo je susediace územie určené na priemyselnú výrobu. Často sa totiž stáva, že sa oblasti pre individuálnu alebo hromadnú bytovú výstavbu nachádzajú v susedstve potenciálnych priemyselných parkov, ciest alebo iných zámerov. Pozri príklad na obr. 3. Oblasť označená číslom 1 ohraničená hrubou červenou čiarou je výhľadovo určená ako plochy rodinných domov, zatiaľ čo tmavosivá oblasť je určená ako plochy výroby a skladov. V tomto prípade je potenciálne riziko, že v chránenom obytnom a rekreačnom území dôjde časom k prekročeniu prípustných hodnôt hluku. Kúpa nehnuteľnosti v takejto lokalite je na zváženie.
V prípade, že už vlastníte alebo sa chystáte stavať, prípadne rekonštruovať nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v území, kde sú prípustné hodnoty hluku prekročené, budem sa snažiť vám poradiť, na ktoré časti stavby sa zamerať, aby ste dosiahli akustickú pohodu vo vnútornom chránenom prostredí budov.
Základom je kvalitne navrhnuté zloženie obvodového plášťa. Ak sa chystáte stavať nový rodinný dom, myslite na túto skutočnosť už pri tvorbe projektu. Konzultujte tento problém s architektom, resp. projektantom vášho rodinného domu. Podkladom práve pre kvalitne zhotovený projekt je určite už spomínané meranie existujúceho stavu hluku, pretože následne môžete vychádzať z reálne nameraných hodnôt a správne nadimenzovať zloženie obvodového plášťa budovy. Účinným opatrením je aj vhodne zvolená dispozícia domu s ohľadom na umiestnenie zdroja hluku a jeho šírenie do priestoru. Pokiaľ to umiestenie domu na pozemku dovoľuje, odporúčam smerom k zdroju hluku umiestňovať miestnosti bez obytnej funkcie ako napr. technickú miestnosť, toaletu, kúpeľňu, komoru, prípadne chodbu a opačným smerom obytné miestnosti domu.
V prípade rekonštrukcie odporúčam vykonať meranie nepriezvučnosti existujúceho obvodového plášťa budovy. Zistíte tak, či je nutné zamerať sa na zvýšenie nepriezvučnosti obvodového plášťa, alebo bude postačujúci existujúci stav. Najjednoduchší spôsob zvýšenia nepriezvučnosti obvodového plášťa budovy je výmena kvalitných nových okien. Ale aké okná zvoliť? Túto otázku vám zodpovedne zodpovie akustik, na základe vykonaných meraní. Kvalitné okná s vyhovujúcimi zvukovo izolačnými vlastnosťami dokážu významne zvýšiť akustickú pohodu vo vnútornom obytnom priestore. Pri oknách je dôležitá okrem samotného okna aj bezchybná montáž a nastavenie okien, aby sa zamedzilo vzniku rôznych škár a netesností, ktoré významne dokážu ovplyvniť zvukovo izolačné vlastnosti okna.
Dôležitou vecou, na ktorú je nutné myslieť či už pri novostavbách alebo rekonštrukciách, je vetranie. Akonáhle sa okno otvorí kvôli vetraniu, stráca svoje zvukovo izolačné vlastnosti. Tento problém je možné vyriešiť akustickými vetracími štrbinami alebo inštaláciou centralizovaného alebo decentralizovaného systému núteného vetrania, napríklad spolu aj s rekuperáciou, ktorá vám zároveň šetrí náklady na vykurovanie.
Okrem hluku prenikajúceho z vonkajšieho prostredia sa pri návrhu novostavieb, ale aj rekonštrukcií treba zamerať aj na hluk vznikajúci priamo vo vnútornom prostredí budovy. Tento hluk vzniká technickým zariadením budov a činnosťou ľudí. Vymenujem len pár hlavných problémov, s ktorými sa v našej praxi najčastejšie stretávame.
Ako prvé by som spomenul nevhodné riešenie rozvodov vodovodných potrubí a elektroinštalácie. Keď plánujete rozvody vody, vyvarujte sa vedeniu vodovodných potrubí v deliacich konštrukciách spoločných s obytnými miestnosťami, hlavne s miestnosťami určenými na spánok a oddych. V prípade elektrických rozvodov sa často stretávame s problémom, keď sú v stene obojstranne na rovnakom mieste umiestené oproti sebe zásuvky a pri realizácii je prerazený inštalačný otvor na obe zásuvky skrz stenu. Tým pádom vzniká komunikácia medzi miestnosťami a znižuje sa zvukovo izolačná schopnosť deliacej konštrukcie a je vysoko pravdepodobné, že dôjde k vzájomnému rušeniu medzi dvoma miestnosťami.
Druhým problémom, s ktorým sa stretávame, je hluk z technologického zriadenia budov napr. garážové brány, kotle, klimatizačné jednotky, tepelné čerpadlá, ... V tomto prípade sa dá aplikovať jednoduché pravidlo. Zariadenia je potrebné umiestňovať, resp. uchytiť tak, aby nevytvárali tzv. štrukturálny hluk. Štrukturálny hluk je hluk, ktorý vniká do konštrukcie hlavne cez pevné spoje, následne sa šíri konštrukciou a je vyžiarený na inom mieste v budove. Riešením je v tomto prípade pružné uloženie zdroja zvuku tak, aby sa prerušil prenos zo zdroja hluku do deliacej konštrukcie.
Ďalším problémom, ktorý sa často opakuje hlavne pri poschodových domoch, je nesprávne zrealizovaná horizontálna deliaca konštrukcia medzi poschodiami, resp. nesprávne zrealizovaný poter a podlaha. Následne vzniká problém, keď sa nadmerne prenáša hluk z chôdze alebo činnosti na vyššom podlaží. Poter aj podlaha musia byť správne oddelené od nosnej konštrukcie aj od deliacich konštrukcií, aby sa zamedzilo vzniku tzv. akustických mostov, cez ktoré sa následne šíri hluk. V prípade, že tento problém nastane, je náročné následne ho eliminovať. Je možné do istej miery potom riešiť realizáciou zníženého stropu s aplikovanou zvukovou izoláciou, ale to nie je vždy možné. Dôležitá je dôsledná kontrola a detailná realizácia dilatácie a izolácie pred aplikáciou poteru.
Iný problém, s ktorým sa občas stretávame, je nevhodné umiestnenie a uchytenie schodiska do priečky spoločnej s obytnou miestnosťou. Následne hrozí prenos hluku pri používaní schodiska do obytnej miestnosti. Rovnako ako v predošlom prípade je dôležité vykonať správne oddelenie schodiska od deliacej konštrukcie, alebo v projektovej príprave umiestniť schodisko tak, aby sa zamedzilo vzniku daného problému.
Posledná rada sa týka umiestňovania vašich zdrojov hluku do vonkajšieho prostredia, resp. na fasádu bez predošlého overenia situácie. Ak napríklad nevhodne umiestnite vonkajšiu jednotku tepelného čerpadla alebo vyústenie odvodu spalín z kotolne voči susedovi, hrozí vám konflikt s nespokojným susedom, ktorému sa dá predísť už v projektovej príprave a zachovať si tak korektné vzťahy so susedmi.
Záver
Záverom by som danú problematiku zhrnul do piatich základných bodov, ktorých dodržaním sa vyvarujete väčšine problémov s hlukom.
1. Dajte si záležať na výbere vhodnej lokality, venujte tomu dostatok času a úsilia. Vyplatí sa vám to po zdravotnej aj finančnej stránke.
2. Zvážte osadenie domu na pozemku, resp. upravte dispozíciu domu a zvýšte nepriezvučnosť obvodového plášťa tak, aby boli obytné miestnosti čo možno najmenej zasiahnuté hlukom.
3. Zamerajte sa na ideálne umiestnenie zdrojov vo vnútornom prostredí budovy tak, aby vás ich prevádzka neobťažovala.
4. Dbajte na kvalitu vykonaných stavebných prác a dodržanie všetkých technologických postupov.
5. Snažte sa pri stavbe a umiestňovaní zdrojov brať ohľad aj na okolitú zástavbu, predídete tým zbytočným susedským sporom.
Text a foto: Ing. Mgr. Michal Bugala /Klub ZPS vo vibroakustike, s.r.o.
