Na napísanie článku ma motivovala anketa, ktorú sme nedávno uverejnili na stránke www.eFilip.sk – stavebné a energetické poradenstvo. Tretina respondentov si myslí, že určite áno, vyše 50 % sa vyjadrilo, že je potrebné čakať ešte ďalších 5 rokov, aby sa im to vyplatilo a 12 % stavebníkov o slnečnej energii nechce ani počuť. Ako to teda je?
Ceny pred 5-timi rokmi a dnes
Pred 5-timi rokmi sme najpredávanejší solár určený na ohrev vody pre 4 – 5 člennú domácnosť – 3 ploché kolektory na ohrev 300 l bojlera s vodou od slovenského výrobcu Thermo|Solar Žiar inštalovali približne za 135 tisíc Sk. Dnes rovnaký systém inštalujeme za 3 300 €.
Tento systém s absorpčnou plochou 5,34 m2 pri vhodnej inštalácii usporí ročne 65 – 75 % potreby energie na ohrev vody. Ak to premeníme na eurá, pri dnešnej cene plynu (SPP D2), dostaneme voči ohrevu vody kondenzačným kotlom ročnú úsporu okolo 210 €, u bežného plynového kotla 260 € a pri elektrickom ohreve (ZSE DD2) približne 310 €.
Zaujímavejšia úvaha o úspore pri prevádzkovaní solárneho systému je spojená s neustálym rastom cien energie. Ak by cena plynu rástla priemerným tempom 3 % ročne (za posledných 5 rokov rástla celkovo o 59 %), v priebehu 10 rokov by sme ušetrili pri vykurovaní kondenzačným kotlom celkovo 2 410 € a za celú životnosť systému, ktorá je minimálne 30 rokov, okolo 10 tisíc €. Pri klasickom atmosférickom kotle by to bolo 2 980 € po 10-tich a 13 000 € po skončení uvažovanej životnosti solárneho systému. Pri elektrine by takáto bilancia vychádzala 3 550 € po 10-tich
a 15 500 € po 30-tich rokoch.
Je štátna dotácia pre štát výhodná alebo nie?
Minulý rok sa minuli všetky peniaze vložené do fondu na podporu využívania OZE (obnoviteľných zdrojov energie). Podľa deklarácií vlády sa dnes o náhrade, či znova zavedení dotácie vôbec neuvažuje. Je pravdou, že štát pri inštalácii solárnych zariadení prichádza o dane z palív a energie (ľudia kupujú menej elektriny či plynu). No na druhej strane, štátna dotácia pokryla 20 – 25 % ceny solárnych systémov, pričom z každého nainštalovaného solárneho zariadenia dostal štát naspäť 20 % vo forme odvedenej DPH a všetci zamestnanci, ktorí vďaka tejto dotácii mohli pracovať, odviedli ďalších 20 % štátu z každého nákupu, čo za zarobené peniaze urobili.
Navyše, je potrebné si uvedomiť, že solárne zariadenia významne znižujú produkciu emisií a skleníkových plynov. Životné prostredie sa nám denno-denne zhoršuje a na odstraňovanie následkov živelných pohrôm štát ročne vynakladá obrovský balík peňazí.
Ekológia a trvalo udržateľný život
Podľa môjho názoru, práve posledne spomínané hľadisko – znižovanie emisií a vytváranie zdravého životného prostredia – je rozhodujúci argument pre využívanie solárnych systémov. Ak nie pre štátnych byrokratov, tak pre občanov žijúcich na tomto území určite. Ak by sme vyššie uvedené financie premenili na kg ušetrených emisií, tak by sme ušetrili približne 800 kg CO2 ročne, čo je za životnosť solárneho systému takmer 25 ton. Aká by bola úspora, ak by malý solárny systém bol inštalovaný na každom vhodnom dome na Slovensku? Alebo aspoň na každej novostavbe, kde je inštalácia solárneho systému z hľadiska nákladov najefektívnejšia?
