Počas chladných dní sa na plastových oknách môže objaviť vyzrážaná vlhkosť v podobe kvapiek alebo vlhkého oparu. Mnohé domácnosti s rosením okien bojujú pravidelne každú zimu. Ako si poradiť so zrážaním vlhkosti na oknách? V akom prípade postačí jednoduché riešenie, a kedy je, naopak, nevyhnutný zásah inštalačnej firmy?
Rosením nazývame povrchovú kondenzáciu vlhkosti v interiéri. Predpokladom jej vzniku je vysoká vlhkosť vzduchu v domácnosti kombinovaná s nízkou teplotou stavebnej konštrukcie.
Existujú normy a vyhlášky o vlhkosti vzduchu, dokonca aj vetraní bytových a nebytových priestorov. Prípustná vlhkosť vzduchu v obytných miestnostiach je 30 – 70 %, odporúčaná je v rozmedzí 45 až 60 %. „Pre zdravie človeka je optimálne, keď sa vlhkosť v domácnosti pohybuje medzi 45 až 55 %,“ prezrádza Milan Klepsa, zástupca spoločnosti VEKA v ČR a SR, ktorá je popredným svetovým výrobcom plastových profilov okien a dverí triedy A.
Vo všeobecnosti platí, že čím vyššia je teplota vzduchu, tým vyšší je aj obsah vodných pár vo vzduchu. Rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami a jeho relatívna vlhkosť je teda 100 %. Ak teplota klesne pod tento bod, nastáva kondenzácia.
Samozrejme, vlhkosť sa môže zrážať nielen na plastových, ale aj na drevených či hliníkových oknách. Ku kondenzácii dochádza najčastejšie na troch miestach – z vonkajšej strany okien, medzi izolačnými sklami a z vnútornej strany okien.
Keď sa počas chladného rána stretne teplý vzduch ohriaty od prvého slnka s okennými tabuľami s teplotou nočného vzduchu, dôjde ku kondenzácii vlhkosti na dolnom okraji vonkajšieho skla. Čo s takou kondenzáciou urobiť? „Odporúčam nerobiť vôbec nič. Okno a ostenie okien sú na prítomnosť vody pripravené. Fakt, že vonkajšia tabuľa prijme teplotu vonkajšieho vzduchu a neohrieva sa od vzduchu v miestnosti, je dôkazom, že okno správne izoluje,“ vysvetľuje Milan Klepsa.
Vnútorný priestor izolačného dvojskla alebo trojskla je vyplnený vzácnymi plynmi, najčastejšie argónom. Dištančný rámik hermeticky uzatvára priestor medzi sklami, aby vzácne plyny neunikali, a naopak aby sa vodné pary nedostali dovnútra. V momente, keď sa vodné pary dovnútra dostanú, plastové okno sa začne medzi sklami zahmlievať. A to je zásadný problém, ktorý riešte urýchlene so svojou okenárskou firmou. Prienik vlhkosti medzi sklá totiž indikuje porušenie vzduchotesnosti, a tým aj zásadné zhoršenie izolačných parametrov. „Kým platí záruka, je to tiež dôvod na reklamáciu okenných skiel,“ dopĺňa Milan Klepsa.
Príčinou rosenia okien zvnútra býva najčastejšie príliš vysoká vlhkosť v miestnosti. Ráno, keď vonku výrazne klesne teplota a dôjde k ochladeniu vnútorného skla, sa vodné pary na oknách vyzrážajú. To nemusí nutne znamenať, že ste zakúpili nekvalitné okná. Moderné okná tesnia tak dôkladne, že nedochádza k výmene teplého izbového vzduchu so suchým vzduchom zvonku. Preto, pokiaľ správne nevetráte, zostáva vysoká vlhkosť v byte a pri rannom poklese teplôt jednoducho skondenzuje.
Tri tipy, ktoré vám v zime pomôžu kondenzáciu vlhkosti v interiéri vyriešiť:
1. Nárazovo vetrajte – V zime intenzívne vetrajte, optimálne cez úplne otvorené okno aspoň trikrát denne počas maximálne piatich minút. Vo vykurovacej sezóne neodporúčame vetrať dlhšie ani používať mikroventiláciu. Dochádzalo by potom zbytočne k výrazným (aj neekonomickým) únikom tepla a k ochladzovaniu stien bytu.
2. Nezakrývajte kúrenie – Ak radiátor zakrýva príliš široká parapetná doska, nedostane sa teplý vzduch k celej ploche okna. Povrchová teplota skla tak s vyššou pravdepodobnosťou klesne pod rosný bod a vlhkosť začne kondenzovať.
3. Zapínajte digestor aj ventilátor – Pri varení zapínajte digestor, ktorý okrem vôní odsaje aj vodné pary. V kúpeľni nezabúdajte na zapínanie ventilátora a pri sprchovaní zatvárajte dvere, aby sa vodné pary nešírili do ostatných miestností.
Text a foto: VEKA
