Bez aktívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) sa nový dom „nezmestí“ do nových pravidiel platných od 1.1.2021. Najlepšia je kombinácia viacerých druhov OZE, ale v takomto energetickom mixe by nemali chýbať slnečné kolektory. Pretože energetická úroveň nových domov má byť blízka nule, práve finančne najdostupnejšie spomedzi OZE sú slnečné kolektory, ktoré zabezpečia zhruba polovicu energie na ohrev teplej vody a prispejú tak do celkovej energetickej bilancie tepelného systému. Informuje o tom vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU Tomáš Jančařík.
,,Slnečné kolektory nielen šetria náklady na ohrev vody, ale sú ekonomicky výhodné, prevádzka je bezemisná a prevádzkové náklady sú v porovnaní s inými technológiami takmer nulové. Z hľadiska životného prostredia, ktorého ochrana je v dnešnej dobe na prvom mieste, sú tiež na špičke medzi OZE. Nezanedbateľný je fakt, že kým spotreba energií na kúrenie sa dá znižovať zvolenými materiálmi a zateplením, náklady na ohrev teplej vody sú menej ovplyvniteľné a ostávajú približne rovnaké pri všetkých typoch domov. Teplej vody, a teda aj energiu potrebnú na jej ohrev, potrebujeme rovnako, či bývame v staršom nezateplenom dome, nízkoenergetickom, pasívnom alebo takmer nulovom dome. Preto predstavuje pri staršom nezateplenom dome cca 14%, zatiaľ čo pri takmer nulovom dome (A0) môže predstavovať aj 67%,“ vysvetľuje T. Jančařík.
Energetická certifikácia budov na bývanie, a teda aj rodinných domov, je založená na hodnotení vlastností tepelnej ochrany budovy, vykurovacieho systému a ohrevu pitnej vody.
Škála energetických tried RD podľa globálneho ukazovateľa (primárnej energie) v kWh/m2 .a: A0 ≤ 54 , A 155 -108 , B 109 – 216, C 217 – 324, D 325 – 432, E 433 – 540, F 541 – 648,
G > 648
Rozdelenie do energetických tried vypovedá o ich energetickej náročnosti, pričom potreba tepla na ohrev vody je rovnaká pre všetky typy domov (napr. 3 000 kWh/rok). Platí teda, že čím je dom energeticky menej náročný (lepšie zateplený), tým väčší je podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla:
1. Starší nezateplený dom (C) – spotreba tepla 22 000 kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 19 000 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 14%
2. Nízkoenergetický dom (B) – spotreba tepla 13 000 kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 10 000 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 23%
3. Ultranízkoenergetický dom (A1) – spotreba tepla 8 000 kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 5 000 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 38%
4. Takmer nulový dom (A0) – spotreba tepla 4 500 kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 1 500 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 67%
Výpočet energetickej hospodárnosti určuje množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy. Výpočet je založený na energetickom hodnotení so zohľadnením charakteristík budovy a vplyvov na jej energetickú hospodárnosť.
Globálnym ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy je primárna energia. Určuje sa z množstva dodanej energie do technického systému budovy cez systémovú hranicu (obálku budovy) podľa jednotlivých miest spotreby v budove a energetických nosičov upraveného konverzným faktorom primárnej energie. Ten má pri menej ekologických nosičoch hodnotu napr. 1,36 (zemný plyn), zatiaľ čo pri ekologickom nosiči iba 0,10 (kusové drevo).
Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov (zemný plyn, drevo, elektrina, ..), ktorými sa zásobujú technické zariadenia na uspokojenie energie v budove na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie*, chladenie* a osvetlenie*(* - neaplikuje sa pri rodinných a bytových domoch).
Od potreby tepelnej a elektrickej energie sa odpočítava energia dodaná z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v budove alebo jej blízkosti. Slnečné kolektory vedia zabezpečiť zhruba polovicu energie na ohrev teplej vody a prispejú tak do celkovej energetickej bilancie tepelného systému.
,,Pri návrhu systému pre rodinné domy rátame s kolektorovou plochou 1,2 až 1,5 m2 na jedného obyvateľa, pričom na jeden meter štvorcový kolektorovej plochy pripadá 50 až 60 l objemu bojlera, z čoho vychádzajú naše dve najviac predávané zostavy. Najmenšia ponúkaná zostava, ktorá sa skladá z dvoch kolektorov TS300 s celkovou absorpčnou plochou 3,56 m2 spolu s 200l solárnym zásobníkom, je vhodná pre menšiu domácnosť s 2—3 osobami na prípravu teplej vody. Druhá najviac predávaná zostava pozostávajúca z troch kolektorov TS300 spolu s 300l zásobníkom, je vhodná pre 4 až 5 osôb,“ vypočítava T. Jančařík.
Dodáva, že veľakrát sa zákazníci pýtajú, prečo potrebujú väčší zásobník, než aký mali v minulosti. Ak mali cca 120 l zásobník ohrievaný elektrickou špirálou, teraz budú potrebovať 200 l solárny zásobník. Je to preto, že solárny zásobník má niekoľko špecifických vlastností, ktoré mu umožňujú efektívne plniť svoju úlohu a nemôže byť nahradený akýmkoľvek zásobníkom. Musí byť schopný kedykoľvek absorbovať solárnu energiu a uchovať ju aj počas kritických dní (zamračené, nárazová nadspotreba vody a podobne) a v prípade potreby musí umožniť núdzový dohrev, ale len v nevyhnutnom objeme svojej zásoby. Na druhej strane plynový, alebo elektrický bojler je zásobovaný energiou 24 hodín denne a vystačí si aj s menším objemom.
Text a foto: THERMO|SOLAR
