Prakticky z roka na rok sme svedkami čoraz prísnejších energetických nárokov pre novostavby. Rastúce ceny elektriny, či paliva zas vytvárajú tlak pre majiteľov starých domov, aby svoje staré zariadenia vymenili za nové, alebo aspoň inovovali. Tu je potrebné povedať, že uhlie bude čoraz menej dostupné a ceny kalamitného dreva, či biomasy budú rásť naďalej. Aktuálna situácia v Európe a aj na Slovensku tiež naznačuje, že cena elektrickej energie bude rásť tiež. Ideálnym riešením do budúcnosti sa tak javia obnoviteľné zdroje energie. Vyššiu vstupnú investíciu kompenzujú nízke prevádzkové náklady a dlhá životnosť zariadení. Domácnosť tiež dokáže získať veľmi silnú energetickú nezávislosť, vďaka čomu nebude odkázaná sledovať vývoj trhových cien palív.
Na Slovensku je stále veľké množstvo domácností, ktoré kúri drevom, pričom takmer polovica z týchto domácností palivo neskladuje správne a drevo nesuší pred použitím. Či už ale ide o drevo, uhlie, pelety, či brikety, spaľovanie tuhých palív predstavuje veľkú záťaž pre životné prostredie. Okrem toho ostávajú spaliny v kotloch, ale aj komínoch, čo zvyšuje nároky na údržbu týchto vykurovacích sústav. Problematické býva takéto kúrenie zvlášť v kotlinách, kde sa spaliny dlho držia v ovzduší. Napriek inovatívnym riešeniam a moderným spaľovacím zariadenia sa dnes už takáto forma vykurovania považuje za zastaranú a neudržateľnú. Európska únia aj slovenská vláda sa tak snažia hľadať alternatívy a mechanizmy, ktoré by boli ekologické a pre domácnosti dostatočne atraktívne.
Populárnym riešením sa na Slovensku v ostatnom desaťročí stali plynové kotly. Niet sa čo čudovať, naša krajina patrí medzi najplynofikovanejšie v Európe. Plynový kotol predstavuje pohodlné a jednoduché riešenie pre vykurovanie domácnosti a ohrev teplej úžitkovej vody. Výhodou je aj kombinovateľnosť plynových kotlov so solárnymi panelmi, ktoré pomáhajú pri ohreve vody, ale aj s fotovoltickými panelmi, ktoré vyrábajú elektrickú energiu pre chod kotla. Bez akýchkoľvek pochýb ide o výraznejšie ekologické riešenie, ako je spaľovanie tuhého paliva, no aj zemný plyn má svoje limity. „Napriek viacerým snahám o zaradenie zemného plynu medzi udržateľné zdroje, ktoré pozorujeme na úrovni Európskej únie musíme zdôrazniť, že zemný plyn je stále fosílne palivo a jeho zásoby sú obmedzené. Navyše pri ťažbe a preprave plynu dochádza k pomerne veľkým únikom metánu, ktorý je pre klímu horší ako CO2. Môžeme sa teda tváriť, že zemný plyn je nízkouhlíkové palivo, no uniknutý metán túto pozitívnu vlastnosť prakticky úplne neguje. Neustále preto zdôrazňujeme, že zemný plyn je len prechodové palivo, momentálne môže mať svoj význam, no nie je budúcnosťou modernej energetiky,“ vysvetľuje Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.
Lokality, ktoré nemajú plynové prípojky môžu vykurovať elektrickou energiou. Ide o veľmi nákladný spôsob kúrenia, keďže spotreba energie je pri tejto forme vykurovania pomerne vysoká. Pre ilustráciu môžeme povedať, že elektrické kúrenie dokáže vyprodukovať z 1kW dodanej energie len 1 kW tepla. Aj preto sa tento spôsob vykurovania len zriedka využíva na vykurovanie domácností. Rastúce ceny elektrickej energie tomuto spôsobu vykurovania na obľube tiež nepridávajú. Dokonca ani z pohľadu ekológie nemusí byť kúrenie elektrinou záruka zelenšej budúcnosti. Je totiž veľký rozdiel, či je elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov ako napríklad slnko a vietor, alebo spaľovaním hnedého uhlia.
Čoraz väčšej obľube sa tešia tepelné čerpadlá. Na Slovensku dominujú čerpadlá vzduch – voda, ktoré dokážu zabezpečiť vykurovanie, ale aj ohrev teplej úžitkovej vody. Zdrojom tepla je energia z vonkajšieho vzduchu, ktorú kompresor čerpadla prečerpáva a mení na teplo alebo chlad. Tepelné čerpadlá sa tak môžu využívať počas horúcich letných dní aj na chladenie.
Z konkrétnych vlastností je snáď najdôležitejšia efektivita. Moderné tepelné čerpadlá by mali z 1kW dodanej elektrickej energie vyprodukovať 2 až 5kW tepla (v závislosti od podmienok), čo je násobne viac ako pri elektrickom kúrení. Takáto účinnosť zabezpečuje návratnosť investície aj napriek vyšším vstupným nákladom. „Účinnosť tepelných čerpadiel sa bežne udáva pri teplote 7 °C, pričom klesá spolu s teplotou. V minulosti sa preto ľudia obávali, či tepelné čerpadlo dokáže zabezpečiť tepelnú pohodu aj v extrémnych zimách. Vďaka moderným technológiám však dnes dokážu kvalitné tepelné čerpadlá fungovať na 70% svojho výkonu pri teplotách až do -25 °C, čo je dostatočné pre zabezpečenie tepelnej pohody,“ vysvetľuje Martin Hanic, odborník na tepelné čerpadlá značky Mitsubishi Electric.
Tepelné čerpadlá sú maximálne ekologické a pre svoj chod potrebujú len elektrickú energiu. Tú je možné získať, podobne ako pri plynových kotloch, z vlastnej fotovoltickej elektrárničky na streche, alebo odoberať zo siete. Z hľadiska ochrany životného prostredia je dôležitý aj typ použitého chladiva. Nebojte sa preto pýtať výrobcu, či dodávateľa na spôsob recyklácie použitých chladív, prípadne vybrať zariadenia využívajúce ekologické chladivo R 32, ktoré má nižší GWP faktor ako jeho predchodcovia.
Okrem efektivity poskytujú aj prevádzkový komfort a minimálne nároky na údržbu. Zaujímavosťou najnovších modelov je autoadaptívna ekvitermika. Ide o algoritmus, ktorý sa dokáže zbieraním a vyhodnocovaním dát naučiť prevádzkovať domácnosť s maximálnou efektivitou. Tepelné čerpadlo sa na základe získaných poznatkov prispôsobuje a nastavuje tak, aby dosahovalo čo najvyššiu efektivitu pri čo najnižšej spotrebe. Neoceniteľná pre domácnosť aj okolie je nepochybne tichá prevádzka vonkajších jednotiek. Práve tie sa v minulosti stávali predmetom sporov medzi susedmi, no najnovšie modely dokážu hluk vďaka väčším ventilátorom, či vhodným vyskladaním jednotky hluk aj vibrácie minimalizovať.
