Nové typy komínových systémov
Vývoj ide nezadržateľne dopredu vo všetkom, čo nás obklopuje. V minulosti sa stavalo z rôznych stavebných materiálov a nikto nezisťoval, aký je ich tepelný odpor, alebo súčiniteľ prestupu tepla. Išlo skôr o dostupnosť týchto materiálov. Dnes sa už pri projektovaní starostlivo vyberá materiál obvodového plášťa budovy a každá má svoj energetický štítok.
Tento vývoj sa nevyhýba ani komínom. Kedysi stačil jednovrstvový komín, ktorý sa postavil podľa zvyklostí, napr. z kameňa alebo z tehál, a nikto nezisťoval, aké sú jeho parametre. Hlavne, že spoľahlivo odvádzal spaliny. Dnes je situácia úplne iná. Vývoj stále úspornejších spotrebičov sprevádza aj vývoj komínových systémov. Palivom už nie je len drevo a uhlie, ale rôzne nové modernejšie a voči životnému prostrediu šetrnejšie palivá ako vykurovacie oleje, plyn, peletky a pod. V platnosti je veľa noriem a vyhlášok, ktoré určujú, aký komín pre aký spotrebič sa musí použiť, aké materiály sa môžu použiť pre stavbu komína, aké musí mať komín minimálne rozmery a veľký dôraz je kladený na bezpečnosť pri jeho používaní, ale aj mnoho ďalšieho. Jednovrstvové komíny prestali postupne vyhovovať požiadavkám a boli nahradzované dvoj a viacvrstvovými komínmi. Začali sa používať komínové vložky. Najskôr betónové, tehlové, cementovo-azbestové a pod. Postupne sa prešlo až k šamotovým vložkám, ktoré sa používajú dodnes a stále sú najviac používané. Ďalším vývojom sa dospelo až ku kovovým, plastovým a tenkostenným izostatickým vložkám.
Izostatické komínové vložky spĺňajú náročné požiadavky na spalinovú cestu. Vyrábajú sa z prírodných materiálov, lisovaných za vysokého tlaku. Sú nenasiakavé, a preto sa používajú aj pre spotrebiče pracujúce trvalo v mokrej prevádzke, čo šamotové vložky neumožňujú. V súčasnej dobe, kedy sa výstupné teploty spalín od spotrebičov stále znižujú a dochádza k ich ochladzovaniu v komíne pod ich rosný bod a ku kondenzácii, je vhodné používať práve tenkostenné izostatické vložky, ktoré veľmi dobre odolávajú kondenzátom a kyselinám v nich obsiahnutých. Kondenzáty totiž môžu, po dlhšom pôsobení na stenu vložky z iných materiálov a prípadné netesnosti v spojoch, spôsobiť eróziu a rozpad materiálu, alebo presiaknuť až na vonkajší povrch komína a tu spôsobiť rôzne mapy a vlhnutie muriva.
Tenkostenné vložky tiež veľmi dobre znášajú vysoké prevádzkové teploty (pri skúškach až 1 100 °C). Tieto teploty však nesmú byť nárazové a nesmie dôjsť ku kontaktu vložky s priamym plameňom. Nárast teplôt môže byť maximálne 100 °C za minútu, čo sa spoľahlivo dodrží bežným podkurovaním bez použitia rôznych chemikálií, benzínu, nafty a pod. Vložky majú hladký vnútorný povrch, zlepšujú odvod spalín a nedochádza k ich spomaľovaniu a turbulenciám.
Ďalším znakom tenkostenných rúr sú jednostranne rozšírené hrdlá umožňujúce vytvorenie tesnejších trvanlivejších spojov. Hrúbka stien sa pri týchto rúrach pohybuje od 8 mm do 12 mm, pri väčších priemeroch až do 15 mm. Tým je o niečo znížená aj ich hmotnosť. Nie je však znížená úmerne oproti hrúbke steny šamotu, pretože materiál tenkostenných rúr má väčšiu objemovú hmotnosť.
Tenkostenné izostatické rúry sú vhodné pre všetky druhy palív, musí sa však použiť spojovací materiál určený pre zvolený druh paliva. Pre pevné palivá musí spoj odolať vysokým teplotám, prípadne aj účinkom pri vyhorení sadzí. Pre pretlakové spotrebiče na plynné palivá zasa musí zaistiť plynotesnosť a odolnosť voči všetkým agresívnym kyselinám, ktoré obsahuje kondenzát. Všeobecne možno povedať, že spoje sú vďaka hrdlám pevnejšie a istejšie. Preto aj celý spalinový systém prieduchu vykazuje väčšiu tesnosť a je bezpečnejší.
Jednotlivé rúry systému pre pevné palivá sa spájajú pomocou hmoty určenej pre tento typ palív. Hmota sa rozmieša a nanáša v dostatočnom množstve do hrdiel rúr. V tomto prípade platí, radšej viac, ako menej. Spojované miesta sa musia pred nanesením hmoty zbaviť nečistôt, prachu a mastnoty. Hmoty musí byť nanesené toľko, aby sa po osadení rúry do hrdla prebytočná hmota vytlačila. Vonkajšia aj vnútorná prebytočná vytlačená hmota sa musí odstrániť a oba spoje pretrieť navlhčenou špongiou. Rúry sa vyrábajú v dĺžkach 0,5 m, 1,0 mm ale i 2,0 m, preto niektorí výrobcovia komínových systémov s dlhšími tenkostennými rúrami dodávajú pre vnútorné čistenie spojov špeciálny nadstavec. Tieto spoje sú po zaschnutí pevné a tvrdé. Pri prevádzke dochádza vplyvom vznikajúcich teplôt pri horení paliva k dilatácii, v pevnej spojovacej hmote dochádza k mikrotrhlinám, a preto nie je systém vzduchotesný a nie je možné ho použiť pre pretlakovú prevádzku.
Systém určený pre pretlakovú prevádzku neobsahuje vyššie popísanú spojovaciu hmotu. Táto je nahradená špeciálnou hmotou – väčšinou na báze trvalo pružného silikónu. Práve tento tmel dovoľuje použitie pre maximálnu vstupnú teplotu spalín 160 °C, u niektorých výrobcov až 200 °C. I keď existujú rôzne požiarne silikóny pre teploty až 1 000 °C, nesmú sa pre komínové systémy použiť, pretože väčšinou nespĺňajú skúšku na kyselinovzdornosť. Toto je jeden dôvod, prečo neexistuje univerzálny komín. Druhý dôvod je ten, že každý spotrebič potrebuje určitú veľkosť prieduchu. Ak bude komínový prieduch poddimenzovaný, alebo naopak predimenzovaný, nemusí pripojený spotrebič pracovať správne alebo dokonca vôbec.
Komínový systém však netvoria len tenkostenné rúry, ale aj dodávané príslušenstvo. Väčšina výrobcov dodáva tvarovky pre pripojenie sopúcha pod uhlom 90° aj 45°. Nevyhnutnosťou je aj čistiaci diel a zberač kondenzu. Aby celý systém pracoval správne, je nevyhnutné zabezpečiť všetky originálne komponenty dodávané výrobcom systému. Častokrát sú to rôzne špeciálne uzávery, prechody a priechody, ktoré toto umožňujú a sú presne pre daný typ vyrobené. Ak sa niektoré komponenty predpísané výrobcom zamenia inými, potom sa už nejedná o systémový komín, ale o individuálny komín a jeho výrobca nenesie za jeho prevádzku deklarovanú záruku.
Text: Ing. Martin Coufalík
Autor je špecialista na komínové systémy.
Foto: Heluz
