Malý pozemok v zastavanom území je výzva

Hľadanie správneho riešenia je dlhodobý proces. V architektúre je to o to náročnejšie, že hľadáme priestor pre bývanie klienta. V krajinnej architektúre pracujeme naviac so živým organizmom – zeleňou, ktorá architektúre dáva mäkkosť, rám, obal, hĺbku, môže ju zakryť , alebo naopak vyzdvihnúť.

Neznamená to však, že zeleň je jediné, čo krajinný architekt v okrasnej záhrade rieši. Mnohokrát začína rovnako ako architekt na začiatku – na holom stavebnom pozemku, kde často stojí už samotná stavba rodinného domu, niekde oplotenie alebo ďalšie stavby.

V ZÁHRADE 136 to bolo takmer tak. S klientom som sa stretol, keď rozmýšľal ako ďalej s pozemkom, na ktorom bola zrekonštruovaná stavba s budúcou náplňou rodinný dom, firma, prenájom. Zadal základné požiadavky, ktorými boli garáž, parkovanie a záhrada. Časom sa k tomu pridala fasáda.

Pozemok s rozlohou takmer 300 m² (malá plocha na veľké nápady), umiestnenie pozemku v rámci mesta a požiadavky klienta boli podmienky, ktoré zadali základné parametre budúceho návrhu.

Základom návrhu je nosná myšlienka a vysporiadanie sa s požiadavkami klienta a miestnymi podmienkami. Prvým krokom bolo vytvorenie základného konceptu, čomu predchádzala analýza priestorových, funkčných a komunikačných vzťahov. Aj v takto malom priestore je to dôležitý krok.

Z analýzy vyplynulo umiestnenie garáže, parkovacích miest pre hostí a nájomníkov – krok 1. Logicky to bolo na strane od prístupovej komunikácie. Priestorovo, aby sme vytvárali postupnú hmotu, je parkovanie v mieste prvého kontaktu s pozemkom a stavba garáže vytvára kulisu, hmotu, s ktorou sme ďalej pracovali. Tento krok súčasne vymedzil hranice okrasnej záhrady, oplotenia a hlavne priestorové členenie riešeného pozemku. Vzniklo požadované odclonenie od ulice a vytvorenie súkromia v záhrade. Súčasne prebiehal krok 2 – určenie hlavného pešieho ťahu – prepojenie ulice a stavby – „chodník domov“. V kroku 3 a 4 sme prepojili ďalšie funkcie v okrasnej záhrade – pôvodne plánované odpadové hospodárstvo sa zmenilo na plochu na posedenie, prístup do garáže a na terasy bytov na 1NP. V kroku 5 sme vymedzili plochu trávnika a okrasných záhonov.

V ďalšom kroku boli určené materiály jednotlivých prvkov. Základná myšlienka bola použitie vzájomne príbuzných stavebných materiálov, predovšetkým prírodného charakteru a v nevyhnutnom množstve. Navrhnuté boli oporné a nosné múry z pohľadového betónu, masívna žulová dlažba, oplechovanie a oceľové prvky z Cortenu.

Zásadný moment spôsobu riešenia spevnených plôch chodníkov nastal s požiadavkou klienta navrhnúť fasádu s použitím hliníkových profilov. Vzhľadom na už rozpracovaný koncept s použitím jednoduchých línii, základných pravouhlých tvarov a hmôt, bol vybratý jednoduchý obdĺžnikový profil. Samotná fasáda z profilov mala niekoľko funkcii: zábradlie balkóna, odclonenie od pohľadov z ulice, tienenie slnečného žiarenia, estetický doplnok stavby. Úloha, ktorá bola pridaná dodatočne, je prepojenie s priestorom okrasnej záhrady. Aby nedošlo k plnému uzavretiu fasády, boli niektoré profily vyňaté pomyselným sklopením do priestoru záhrady, kde zanechali „pádom“ svoju stopu na žulovej dlažbe jednotlivých stupňov v podobe drážok 5 na 5 cm. Drážky majú estetickú funkciu, ale v jednom momente sú súčasťou vodného prvku, navrhnutého na hlavnej komunikačnej osi.

Práve malý priestor má obsahovať dostatok pozitívne rušivých momentov, prvkov. Okrem množstva schodových stupňov, pri pohybe po ktorých návštevník neustále kontroluje svoj pohyb a tým je nútený meniť uhol pohľadu na záhradu, čo zabezpečuje stále nové a nové vnímanie jednotlivých detailov, je voda druhým impulzom, ktorý ovplyvňuje vnímanie a pobyt v záhrade. Voda sa tu objavuje vo forme stojatej aj tečúcej. Dve pravouhlé nádoby z Cortenu naplnené vodou sú vzájomne prepojené drážkou v žulovej dlažbe, ktorou voda preteká do nižšie umiestnenej nádoby. Padajúca voda vytvára zvukový efekt zabezpečujúci prijemný, upokojujúci pocit.

Princíp udržania minimálneho počtu materiálov sa prejavil aj pri stavbách navrhnutých v okrasnej záhrade. Vzhľadom na to, že ide o výrazné priestoro-tvorné prvky, bolo dodržanie tohto pravidla dôležité. Architektonický výraz garáže a oplotenia je úzko spätý s celkovým dizajnom okrasnej záhrady. Konštrukčne ide o jednoduchú stavbu, staticky osadenú na nosných stenách nového oplotenia z pohľadového betónu so strechou z oceľových nosníkov s krytom extenzívnej zelenej strechy. Výrazným prvkom, ktorý sa rovnako opakuje v celom návrhu, je oplechovanie z Cortenu. Navrhnuté je na garážovej bráne, vstupnej bránke a krytoch niektorých technických zariadení. Oplechovanie bolo použité aj v rámci interiéru garáže, na obklade stropu a funkčného zariadenia. Pre presvetlenie garáže slúži veľkoformátové okno, ktoré je súčasne zrkadliacou stenou, čo opticky zväčšuje priestor záhrady.

Stavba umiestnená v priestore má úzko  komunikovať so svojim okolím. V rámci tvorby priestoru z pohľadu krajinného architekta je architektonický objekt základným prvkom, nech je v akejkoľvek forme, veľkosti alebo tvare. Aby sme dosiahli jeho začlenenie do priestoru je potrebné vytvoriť rám, ktorý bude daný objekt prepájať s okolím, prípadne bude filtrovať potrebné či nepotrebné prvky. Významným „filtrom“ je zeleň. Na odclonenie pohľadov od ulice a zabezpečenie súkromia sme použili stálozelený živý plot vytvárajúci okrem clony aj významnú zelenú hmotu kryjúcu neestetické pohľady z okrasnej záhrady. Navrhnuté vztrastlé borovice majú podobnú funkciu. Clonia výhľady z okolia do interiéru objektu, ale súčasne je to zelená hmota, ktorá filtruje dominanciu fasády a príjemne začleňuje objekt do okolia. V rámci okrasnej záhrady boli navrhnuté stálozelené kry v kompaktných zhlukoch vysadené pred betónovými stenami oplotenia, čím vznikol príjemný kontrast farieb a štruktúr. Podrast je tvorený výsadbou prevažne okrasných tráv v skupinových monokultúrach s rôznou farbou a tvarom listov. Princíp jednoduchých tvarov bol použitý aj v tomto prípade. Plochy sú celistvé, jednoduché.

Vlastniť malý pozemok v zastavanom území mesta nie je na škodu, ale naopak. Je to výzva, s ktorou sa architekt musí vysporiadať, hľadať pozitíva priestoru a v nadväznosti na rodinný dom a jeho okolie navrhnúť takú okrasnú záhradu a stavby, aby boli estetickým a funkčným doplnkom okolia.

Krajinný architekt vytvára priestor pre život. To je jeho dôležité poslanie. Preto musí byť odborník nielen na rastliny. Základom je architektúra v zelenom ráme.