Ako riešiť splaškové odpadové vody?

Drobný stavebník, ktorý zamýšľa stavať rodinný dom, sa často stretáva s problémom, čo robiť so splaškovými vodami vznikajúcimi pri prevádzke domu.

Kým obyvatelia starších rodinných domov možno ani nepoznajú problém zvaný „splaškové odpadové vody“, pre nových potenciálnych stavebníkov je to pred kolaudačným konaním dilema, ktorú musia vyriešiť v zmysle platných predpisov týkajúcich sa životného prostredia.

Základné kritériá pre rozhodovanie

V podstate sa stavebník rozhoduje medzi pomerne vysokým množstvom odpadových vôd na jednej strane a obmedzenou možnosťou ich uskladnenia na strane druhej. Stavebník má iba dve možnosti (samozrejme, ak sa nenachádza v lokalite s verejnou splaškovou kanalizáciou) - vybudovať nepriepustnú žumpu, alebo vlastnú malú čistiareň splaškových odpadových vôd.
Rozhodnutie závisí od špecifických podmienok, ktoré sú prevládajúce v danej lokalite, resp. konkrétnom stavebníkovi, od finančných možností stavebníka a od požiadaviek príslušných dohliadacích orgánov štátnej správy, ktoré musí stavebník akceptovať.

• v akej lokalite sa buduje rodinný dom (v prípade, že je v lokalite vodných zdrojov pitnej vody I. a II. stupňa, je v každom prípade nutné uvažovať iba s použitím bezodtokovej žumpy),
• v prípade, že sa stavba nachádza v blízkosti vodného toku (recipient), je najjednoduchšia voľba čistiarne odpadových vôd, vyčistené vody na základe vodoprávneho konania (Povodie, OÚ ŽP) zaústia do príslušného potoka alebo rieky na základe nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z. z.
• ak nie je v blízkosti stavby vodný tok, je v zmysle nariadenia vlády SR 269/2010 Z. z. v závislosti od miestnych podmienok možné odpadovú vodu po biologickom stupni riešiť vsakovaním na základe súhlasu orgánu hygienickej služby. Je to možné iba v miestach, kde podložie svojím zložením vyhovuje a nie sú ohrozené zdroje vody určené na zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou.

• objem žumpy sa musí v pravidelných, niekde až trojmesačných intervaloch (zhoršený prístup fekálneho voza v zimnom období) vyvážať na verejnú (mestskú) čistiareň odpadových vôd,
• v prípade vybudovania žumpy je nutné kalkulovať aj s nákladmi na odvoz a likvidáciu odpadu.

Čo je biologická čistiareň

Biologické čistiarne s prevzdušňovaním sú vodotesné plastové nádrže, ktoré sa skladajú z jednotlivých sekcií. Zdrojom mikrobubliniek pri biologických čistiarňach s prevzdušňovaním je dúchadlo. Princíp činnosti biologickej čistiarne je jednoduchý: mikrobublinky vzduchu v súčinnosti s mikroorganizmami v ich prirodzenom prostredí zabezpečujú vyčistenie odpadovej vody.
Vyčistená voda, ktorá odteká z čističky, dosahuje hodnoty, ktoré sú hlboko pod hodnotami uvádzanými v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného znečistenia vôd.
Napriek nesporným výhodám týchto jednoduchých, účinných a navyše voľne dostupných biologických čističiek vie o nich zatiaľ pomerne málo ľudí.
Jednoduchý je nielen spôsob fungovania čističky, ale aj jej inštalácia, manipulácia s ňou a nízke prevádzkové náklady.
Vo všeobecnosti povedané, spôsob práce biologických domových čistiarní s prevzdušňovaním je automatický, nezávislý na ľudskom faktore. Čistiarne pracujú nepretržite celodenne počas celého roka. Na zabezpečenie svojej nepretržitej funkcie potrebujú pravidelné prísuny nových odpadových vôd a elektrickú energiu, ktorej spotreba je pri najmenších čistiarňach porovnateľná so spotrebou žiarovky o príkone 60 W.
Čistiarne sú osadené v zemi pod úroveň terénu. Splaškové odpadové vody môžu byť privádzané do týchto čistiarní dvomi spôsobmi:

1. gravitačne splaškovou kanalizáciou
2. núteným spôsobom (čerpacia stanica pred čistiarňou).

Druhý spôsob sa volí vtedy, ak je zdroj splaškových odpadových vôd, resp. splašková kanalizácia výškovo nesúmerná s ideálnym osadením čistiarne.

Vyčistená voda z čistiarní odteká gravitačne – výtokovým potrubím do kanalizácie alebo recipientu, za nepriaznivých výškových pomerov môže byť z čistiarní do kanalizácie, či recipientu prečerpávaná (čerpacia stanica za čistiarňou).
Najmenšia čistiareň je kruhová v priemere 1 280 mm s výškou 1 700 mm. Je určená pre 3 ÷ 5 osôb (EO).
Väčšie čistiarne sú určené pre niekoľko desiatok až stovák ľudí, čiže aj pre skupiny domov, hotely a pod.
Čistiarne sa dajú navzájom rôzne kombinovať, čo je výhodné hlavne v rekreačných oblastiach, kde je v sezóne potrebné vyčistiť veľké množstvo odpadovej vody, mimo sezóny sa však produkuje podstatne menšie množstvo odpadovej vody.

1. Navštíviť výrobnú, resp. dodávateľskú organizáciu zaoberajúcu sa problematikou čistenia a akumulácie splaškových odpadových vôd, ktorá vo svojich radoch združuje odborníkov v danej oblasti, a oboznámiť sa so súčasnými možnosťami riešenia.
2. Navštíviť okresný úrad odbor životného prostredia, odd. štátnej vodnej správy v príslušnom okrese a oboznámiť zodpovedného referenta so svojím zámerom. Referent okresného úradu životného prostredia by mal vedieť poradiť budúcemu stavebníkovi, aké sú v danej lokalite pre neho možnosti, resp. ktorá vytypovaná možnosť je realizovateľná v danej lokalite.
3. Zadať vypracovanie projektovej dokumentácie v stupni zadanie stavby, resp. v stupni projekt pre stavebné povolenie po dohode na OÚ OŽP, aký stupeň projektovej dokumentácie pre zamýšľanú stavbu budú požadovať. Spracovanie projektovej dokumentácie je potrebné zveriť osobe odborne spôsobilej na vybrané činnosti vo výstavbe podľa zákona č. 136/1995 Z. z. Je to osoba, ktorá je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a súčasne disponuje okrúhlou pečiatkou Slovenskej komory stavebných inžinierov s menom príslušnej osoby.
4. Vypracovanú projektovú dokumentáciu so žiadosťami predložiť na vyjadrenie orgánom štátnej správy (OÚ OŽP odd. štátnej vodnej správy – žiadosť o vodoprávne povolenie), správca príslušného povodia, prípadne kanalizácie, do ktorej sa ústi vyčistená odpadová voda, odd. územného rozvoja a komunálnych vecí mestského (obecného) úradu. Súčasťou predloženej projektovej dokumentácie musia byť aj predbežné zmluvy o odbere odpadov zo schvaľovanej stavby. Počas spracovania projektovej dokumentácie odporúčame konzultovať riešenie s dohliadacími orgánmi štátnej správy, čím sa predíde zbytočným pripomienkam k vypracovanej projektovej dokumentácii.
5. V prípade pripomienok dohliadacích orgánov štátnej správy je tieto nutné akceptovať a po dopracovaní projektovej dokumentácie v zmysle pripomienok predložiť doplnenú projektovú dokumentáciu na opätovné schválenie.
6. Po vydaní územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia (niekedy, pri malej stavbe, je možné tieto konania zlúčiť) stavebník začne s výstavbou. Vo výrobnej, resp. dodávateľskej organizácii si objedná zariadenie schválené v projektovej dokumentácii a zabezpečí príslušné zemné práce v zmysle schváleného projektu. Po dodávke zariadenia ho osadí a dokončí zemné práce.
7. Pred ukončením stavby predloží stavebník žiadosť na kolaudačné konanie na stavebný úrad OÚ OŽP, ktorý zvolá kolaudačné konanie, kam pozve príslušných účastníkov kolaudačného konania. Pri kolaudácii musí stavebník predložiť výpis z listu vlastníctva z OÚ odbor katastra nehnuteľností, kópiu katastrálnej mapy, geometrický plán stavby, dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby, v prípade použitia čistiarne odpadových vôd protokol o funkčnej skúške čistiarne odpadových vôd, protokol o zaškolení obsluhy čistiarne odpadových vôd, revíznu správu elektrorozvádzačov a elektroinštalácie, prevádzkový poriadok čistiarne odpadových vôd (na základe zvláštnej objednávky ho vypracuje dodávateľ čistiarne, prípadne iná oprávnená osoba), protokol o skúške vodotesnosti ČOV, rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o ČOV. V prípade použitia žumpy protokol o skúške vodotesnosti žumpy.
8. Po skolaudovaní stavby na základe povolenia dohliadacích orgánov sa čistiareň odpadových vôd uvedie do skúšobnej prevádzky.
9. Po ukončení skúšobnej prevádzky dohliadacie orgány na základe ďalšej žiadosti povolia trvalú prevádzku čistiarne odpadových vôd.

Text a foto: Ing. Boris Lenkey / BB AQEX s.r.o.